Hemingway na cestách: 30 000 kiláků v 29 zemích na VOGE 525 DSX

Simon a Juli z Banský Bystrice dokázali něco, co by kdejakýmu zkušenýmu motorkáři nahnalo strach. Na Voge 525 DSX (kterou pojmenovali Hemingway) profrčeli za rok 30 tisíc kilometrů ve 29 zemích. Projeli ikonický trasy Rally Dakar, přežili písečný bouře v Sahaře a zvádli taky alpský nebo pyrenejský průsmyky. Při jedný ze svých cest trhli slovenskej rekord – jako nejmladší pár projeli za 15 dnů 15 států.

Který zážitky se jim nejvíc zaryly do paměti? Co by poradili podobnejm moto dobrodruhům? Jak to vypadá, když se do extrémních podmínek Sahary pustí motorka, která dokazuje, že kvalita nemusí stát majlant? Proč v cizině chválej Voge i jezdci na BMW? Tohle všecko a ještě mnohem víc se dozvíte v rozhovoru s tvůrci projektu Hemingway na cestách.

Na Voge jste profrčeli skoro už 30 různejch zemí. Jakej kulturní zážitek z těhle cest se vám nejvíc zaryl do paměti?
Najviac nás zaskočilo, aký dokážu byť ľudia v Afrike. O Slovensku sa hovorí, že sme pohostinný národ. Je to ale naozaj tak? V Maroku sme neraz zastavili pri ceste, vybrať niečo z kufra, prepnúť navigáciu alebo sa napiť vody. Ak sme zastali pri dome, o chvíľu prišiel niekto z domu s úsmevom núkajúc nám čaj a s otázkou, či nám netreba pomoc. Ak to bolo niekde mimo civilizácie, hneď zastal kamionista a dával nam vychladenú vodu s tým, že to sa nám v púšti zíde.

No a teraz si predstavte, ako kráčajú Afričania niekde po Očovej, ako by sa ukázal ten náš pohostinný národ. Hneď by miestne babky zvolávali armádu lebo migranti… Ľudia Afriky sú jedineční, radosť detí z cukríka alebo z lopty, ktorú majú vyrobenú z lepiacej pásky, u nás doma nenájdete.

Kromě africkejch dobrodružství jste taky projeli Alpama až k moři. Kterej výhled by si neměl nechat ujít žádnej motorkář?
Alpy majú kopec možností a každý výhľad je jedinečný. Veľmi sa nám páčilo aj na Oberalpasse aj na Grosglockneri, ktorý by určite nemal vynechať žiadny motorkár. Tých horských prechodov je veľmi veľa. 

Tento rok sa chystáme na ikonické Stelvio, aj keď si myslím, že Grossglockner so svojou rôznorodou členitosťou Stelvio neprekoná, keďže Stelvio je väčšinou dookola 1, 2, 3 vracák, 1, 2, 3 vracák, ale o tom sa pôjdeme presvedčiť už čoskoro. 

Ak sa ale bavíme o výhľadoch, nie sú to len Alpy, úchvatné boli napríklad aj Pyreneje, výhľady v Andalúzii,... tých miest je veľa a každé má ten svoj špecifický genius loci. A my všade nosíme so sebou dron, takže výhľad si urobíme kde treba.

Hemingway, Simon a Juli na Oberalppassu

Cestování po Evropě bereme už jen jako odběhnutí na kávu

Vaše africká cesta bude mít pokračování, jen co se poperete s byrokracií. Do tý doby zůstanete doma, nebo máte v merku i nějakej jinej roadtrip?
Ako sme už spomenuli, určite by sme v lete chceli stihnúť to Stelvio, ja ako bývalý pretekár (teraz už len amatérsky na Alfe Romeo) si nemôžem nechať ujsť miesto, kde testovali práve tieto talianske autá a Juli potrebuje aspoň raz ročne talianske more, kultúru a gastronómiu. Je to jedna z našich európskych srdcoviek a preto sa do Talianska vraciame niekedy aj niekoľko krát do roka.

Tak isto bol v pláne Nurburgring a otestovanie Hemingwaya na Zelenom pekle. Pre každú auto/moto značku je čas na kolo na tomto okruhu určitá prestíž a preto by sme to chceli skúsiť aj s Voge.

Tento rok sa však zmenili podmienky na okruhu a vstup motorkára na severnú slučku je už obmedzený na dva víkendy v roku, je to rozdelené do troch dní, kde jeden deň je školenie, ďalší motoškola a k reálnemu vozeniu sa ledva dostanete. Chápem, že bolo nebezpečné na okruhu, kde mal takmer fatálnu nehodu aj Niki Lauda, miešať motorky s autami, ale je škoda, že tie termíny sú v celom roku len dva a nám veľmi nevyhovujú, takže možno niekedy nabudúce.

Ale toto všetko sú pre nás len také krátke výletíky, cestovanie po Európe je už len ako odbehnutie na kávu niekde do susedného mesta. Plánov je veľa, treba ich však skĺbiť s prácou a financiami. Byrokracia by nebola až taký problém, veď žijeme na Slovensku a tu sme si už zvykli, že úrady niekedy fungujú horšie ako v Afrike.

Ak sa nám ale podarí našetriť a Juli uvoľnia z práce, na jeseň, by sme radi navštívili aj najsevernejší bod Afriky v Tunisku. Plán je odštartovať v Bari, prejsť Sicíliu, trajektom sa prepraviť do Tunisu, prejsť Alžírsko a následne opäť trajektom do Španielska, prípadne celú túto cestu naopak.

Tak isto sa začíname pripravovať na cestu po Južnej Afrike, ktorú by sme chceli absolvovať v zime 2026. Naša najbližšia cesta do zahraničia ale určite povedie do Benešova, veď ako by to bolo, keby sme sa neprišli pozrieť aj do centrály Gorexu.

Ze svejch cest vlogujete a vytváříte i další obsah. Omezuje to nějak vaše plány a program, anebo kameru berete už tak nějak automaticky?
Kamerou sa živím už takmer 20 rokov, prakticky od strednej školy. Prešiel som si od regionálnych televízií, po tie najväčšie, rôzne dokumentárne produkcie, reklamy, hudobné klipy, promo videá a veľa ďalšieho. 

Kameru beriem už ako samozrejmosť, pri spravodajstve sa človek naučí, že nie každý záber sa dá opakovať a človek má naozaj veľa krát len jeden pokus. Preto som zvyknutý netočiť zbytočne záber na veľakrát. Kamier je na motorke na tripe niekoľko, takže ich stačí len zapnúť a ide sa. Niektorí ľudia nám hovoria, že im by sa s tým nechcelo strácať čas a netočili by prejazdy na niekoľko krát a podobne, ale ja sa priznám, že kvôli nejakému záberu sme sa za všetky naše cesty vracali tak maximálne 3x a aj vtedy to bolo natočené na prvý krát.

Umelo záber neopakujeme, je iné, ak robíme vstup, kde sa snažíme niečo povedať a človek sa pomýli, takýto vstup však nahrávame vtedy, keď je plánovaná zastávka, nijak nás to nezdržuje ani neobmedzuje, je to taká automatika.

Počas cesty diktujeme Juli jednoduchý scenár v bodoch, aby som sa neskôr pri strihu vedel zorientovať. Keď ste na ceste už niekoľko dni, začnú sa vám zlievať a pri strihaní je potom človek dezorientovaný, čo bolo kde, a práve na to je takýto scenár, aby som potom presne vedel, aký záber potrebujem a nemusím točiť zbytočne len tak do archívu.

Hemingway na cestách = Simon + Juli + Voge 525 DSX

Hemingway na cestách

Kde se vzal název?

  • Simonova zásada: Každé vozidlo má jméno podle dne koupě/registrace.
  • Motorka registrovaná 12. ledna = svátek Ernesta
  • Inspirace: Ernest Hemingway – taky miloval cestování a psal o něm

Kdo za tím stojí?

  • Simon: kameraman z Banské Bystrice
  • Juli: vystudovaná herečka z Nemčíc u Topoľčan pracující v cestovním ruchu

Na čem jezdí?

Kdy to všechno začalo?

Roční bilance

  • Nájezd: 30 000 km
  • Počet navštívených zemí: 29
  • Teplotní rozsah: Od -5 °C v Pyrenejích po +45 °C v Senegalu

Srdeční moto lokalita

  • Afrika

Motto projektu

„Když přestanete dělat věci pro zábavu, bude to, jako byste zemřeli.“ - Ernest Hemingway

Na motorce cítíte skutečnou vůni země

Juli, tys původně měla z motorek respekt a dřív by tě vůbec nenapadlo, že bys na mašině mohla vyrazit na takhle dlouhatánský cesty. Jaký to tedy je objevovat svět ze sedla Hemingwaye? Jak se lišily tvý představy od reality?
Ja stále všade hovorím, že sedieť na motorke a cestovať je iné, tešíte sa do cieľa cesty, spoznávate nových ľudí, cítite pravú vôňu krajiny. Predstava v mojom prípade bola asi veľmi blízka realite, Simona poznám, takže mi bolo hneď jasné, že rámec Slovenska a Európy stačiť nebude 😀, ale ja som za každú srandu.

Už máš za sebou i první motorkářský zranění. A nešlo o žádnou banalitu. Jak se nehoda na Madagaskaru, při který sis zlomila lopatku, seběhla z tvýho pohledu?
Z mojho pohľadu sa to celé zbehlo veľmi rýchlo, proste sme išli, celá cesta bola plná dier a jedna z nich bola naozaj veľmi zle viditeľná pod tieňom palmy. Spadli sme, a keď som otvorila oči, ležala som na bruchu a snažila sa postaviť tak to nešlo. Pravá ruka mi nejako nefungovala a okrem toho som videla aj ďalšie zranenia. Spoločnosť do miestnej „nemocnice“ mi potom robili šofér okoloidúceho auta a neznámy ekológ, ktorý ma celú dobu aj počas čistenia rán držal za ruku a opakoval, že som silná a zvládnem to.

Himalayan po nehode
Takhle vypadal vypůjčenej Himalayan po nehodě, při který si Juli zlomila lopatku

Simone, ty seš přesvědčenej, že k nehodě dost přispěl bídnej technickej stav půjčený motorky, hlavně brzd. Byl to pro vás jasnej signál, že si už raději necháte kamkoliv dovízt vlastní stroj, kterýmu důvěřujete? Anebo ještě někdy dáte půjčovnám šanci?
Určite nechcem ľudí odrádzať od požičania motorky niekde na dovolenke. Je ale rozdiel požičať si motorku niekde na Malorke alebo v európskych krajinách, kde máte dobrú infraštruktúru. Afrika je niečo úplne iné, cesty často zmiznú a servis tam nie je bohvieaký.

Požičaný Himalayan bol síce ročník 2019 s 20 tisícovým nájazdom, ale bolo na ňom vidieť, že nejaký ten pád už za sebou má, plus mechanik, ktorý bol vo veku prváka na strednej škole, naznačoval, že to nemusí dopadnúť najlepšie. Inú možnosť sme však nemali, v ponuke boli už len motorky z roku výroby 1997-2004 a takým motorkám som už neveril vôbec.

Za mňa teda budeme nabudúce Hemingwaya určite prevážať, aj keď to bude finančne a byrokraticky náročné, hlavne ak naša krajina, ako jediná krajina EÚ, nedokáže vystaviť Carnet - čo je dokument potrebný na vstup do určitých krajín. Vystavenie dokumentu vyjde na 500 eur plus je potrebná záloha 4000 eur, ktorá skončí zablokovaná niekedy aj na rok.

To je suma, za ktorú sme v Afrike dokázali fungovať mesiac. Plus treba pripočítať 2000–3000 eur len za prevozy, a to sme ešte ani nenaštartovali motorku. Preto ak ide človek do rozvinutej krajiny a vie, že sa bude točiť okolo komína svojho dovolenkového rezortu, nevidím problém v požičaní nejakého toho skútra, na cestovanie však už jedine s vlastnou motorkou.

V Sahaře pouštní bouřky odstavovaly značky jako BMW nebo KTM, ale Voge ani jednou nezaváhala

30 000 náročnejch kilometrů v sedle Hemingwaye, to je porce, po který už motorku dobře znáte. Tak tedy: Jaká je Voge 525 DSX?
To, že motorku už dobre poznáme, je pravda, ale ešte lepšie by som ju poznal, keby ju môžem rozobrať do šróbika a znovu zložiť 😅. Niekedy dokáže prekvapiť, napríklad keď som ju omylom prepol do míľ a asi hodinu potom po ceste rozmýšľal, aký môže byť problém, že motorka je v takých otáčkach a ide len 50 😂.

Už ale presne viem, ako sa kde bude chovať. Takže ma neprekvapí, keď nám v Afrike natankujú kopcom a motorku chvíľu po štarte trochu cuká, pri takomto tankovaní by s tým mala problém akákoľvek značka. Hemingway je taký, že keď ho potrebujeme, podrží nás.

Keď som v Grécku zletel, motorka nás dokázala vrátiť bez problémov domov. Na Sahare, kde púštne búrky odstavovali značky ako BMW a KTM, ani raz nezaváhala aj napriek tomu, že sa niekoľko krát vyválala v piesku. Áno, nie je to Honda Afrika, ale ak sa pozriem na pomer cena, výbava, výkon, myslím si, že je bezkonkurenčná.

Nájdu sa aj nejaké tie kozmetické vady, ale to je minimum, ktoré pri ceste nijak neprekáža. To, že nám piesočná búrka obrúsila farbu na prednom tlmiči a na motore, nijak neobmedzí motorku a jej jazdné vlastnosti.

Na Voge jste přesedlali z CF Moto 300NK. Co vás k týhle změně vedlo?
Úplne prvá motorka, na ktorej som jazdil, bola Juki 125, taká tá pravá echt Čína, čo sa rozpadá za jazdy 😅. Požičal mi ju ujo, kým sme nekúpili prvú motorku. Pôvodný plán bola staršia jazdená Suzuki SV. Takúto motorku mal doma aj môj otec a vždy sa mi páčil jej dizajn, ktorý bol podľa mňa nadčasový. Žiadnu vhodnú sme však z druhej ruky nenašli.

V tej dobe si akurát moja mamka kúpila CF Moto 300NK, úplne novú, a presne takú istú, len jazdenú, a o nejaký rôčik staršiu, aj našla za celkom zaujímavý peniaz inzerát. Šli sme teda po ňu. Neváhal som, sadol na motorku a vyrazil.

Vymyslel som si niečo ako gastrotrip. Kým bola Juli celý deň v robote, ja som mal čas ráno odštartovať a kým sa večer vrátila z roboty, prísť späť. Prvá cesta na otočku na obed viedla do rumunskej Oradei na kebab. O pár dní na to som dostal chuť na priohy, tak som sa vybral na otočku do Užhorodu, colníci majú podľa mňa do dnes zábavu z toho, že ja idem na obed z Banskej Bystrice na otočku vyše 600 km.

Prešli asi 4 dni a ja som opäť dostal hlad a vyrazil do Srbska na čevapčiči. Na Juli som videl, že ju mrzí, že nemôže chodiť so mnou, to malé sedadielko pre spolujazdca ale bolo skôr na krátke výletíky po okolí, nie na 700 kilometrové štreky za deň. S tým majú problém aj motorkári na cestovných motorkách, nieto baba na sedadielku o veľkosti dlane.

Tam sa začalo špekulovať, za čo by sme motorku vymenili. Počuli sme o Voge Zoznamke. Keď však bola vo Zvolene neďaleko nás, mali sme pracovné povinnosti. Môj otec však našťastie čas mal a bol sa tam pozrieť, s tým, že už mi len zavolal a povedal: “Našiel som motorku pre teba.”

Proč jste kromě objemu změnili i značku? A co nakonec rozhodlo, že jste vybrali mašinu právě od Voge?
Keďže meriam 169 cm, veľkým faktorom okrem ceny bola výška, váha a spotreba motorky. Najbližšia obhliadka bola v LMD v Novom Meste, a tak sme sa rozhodli urobiť si výlet a pozrieť sa na túto motorku tam.

Simon z Hemingwaye na cestách

Simon

Profese

  • Kameraman už skoro 20 let (od střední školy)
  • Zkušenosti: Regionální i velké televize, dokumenty, reklamy, hudební klipy

Motorkářská DNA

  • Rodina: Rodiče jsou motorkáři, otec = celoživotní V-Stromář
  • Start s motorkami: Když si máma udělala řidičák
  • Závodění: Vyrůstal v motosportu, teď amatérsky závodí na Alfa Romeo

Gastrotripy (sám na otočku)

  • Rumunsko: do Oradey na kebab
  • Ukrajina: do Užhorodu na pirohy
  • Srbsko: na čevapčiči
  • Mindset: Evropa = „odskočení si na kávu“

Po 300 metrech zkušební jízdy jsme se obrátili a podepsali kupní smlouvu

Jaké byly vaše úplně první dojmy, když jste na Hemingwaye poprvé sedli? Cítili jste okamžitě, že je to ta pravá motorka pro vaše ambiciózní plány, nebo to byl spíše postupný proces zvykání si a budování důvěry?
Dodnes si pamätám, ako na nás videli, že o motorku máme ozajstný záujem, a preto nás trochu postrčili dopredu v zozname na skúšobnú jazdu. Presadnutie z malého obratného naháča bolo prvé sekundy zvláštne, hlavne keď sa mi display neotáčal s riadidlami.

Ale ako sme sa pohli, na jazdu sme mali asi 20 minút, urobili sme asi 300 m, a hneď som to otočil a podpisovali sme zmluvu 😀. Celú cestu domov som mal v hlave len to, kam sa na motorke vyberieme. Večer som hneď otvoril mapu a povedal, ideme do Afriky, a tak aj bolo.

Na Voge jste projeli místa, kudy vedla ikonická Rally Dakar. Jak si s tímhle náročným prostředím motorka poradila?
Okrem teplôt od 7 do 45 stupňov v tieni, to boli hlavne piesok a vietor, ktoré nám dávali naozaj zabrať. Bál som sa tiež benzínu, ako to bude motorka zvládať. Norma na E5, zháňal som rôzne aditíva, dal do pozoru Gorexákov, obchodníkov od Molly, Castrol,... až sme nakoniec našli vhodné aditívum VIF, ktoré by malo zvyšovať oktánové číslo a čistiť palivový systém.

Neskôr sme však zistili, že africký benzín bez biozložky Hemingwayovi naozaj chutí, a aditívom sme nakoniec v púšti zachraňovali iných. Spomínaný vietor a piesok kládol asi najväčšie prekážky, bál som sa, ako sa budú správať gumy na saharskom jemnom piesku, lebo to sa v Európe odskúšať proste nedá. Našťastie, na to, čo sme potrebovali, to zvládali špičkovo.

Piesok sa ale dostával všade, napríklad smerovky po čase fungovali tak, že som ich musel manuálne vracať, inak ostávali zaseknuté  v smere, ktorý som zvolil. Celú cestu som na diaľku riešil, či vyčistiť vzduchový filter. Každý deň pri tej náloži piesku som si povedal dnes večer, ale keď už sme konečne prišli na ubytko, proste sa mi nechcelo, takže za celú cestu som na motorke neurobil nič 😅.

Len každých cca 500 km som nastriekal reťaz sprejom Repsol a samozrejme urobil pravidelne vizuálnu kontrolu, či sa niečo nepovoľuje alebo niečo netečie. Za celú cestu, teda asi 9 600 km som dolial asi deci, deci a pol oleja, a to je všetko, čo som na motorke za celú cestu robil. Bez šance bola aj možnosť, že by sme motorku umyli… Viete si asi predstaviť, ako by reagovali na Sahare, kde si vodu cenia nadovšetko a videli by Európana míňať drahocennú tekutinu na motorku 😂.

Voge projela Atlasem, Pyrenejemi, Pindosem i Alpama bez jedinýho problému

Kromě africkejch extrémů jste Hemingwaye pořádně prověřili taky v Evropě. Který pasáže na starým kontinentu pro vás byly nejnáročnější?
Európa bola, dá sa povedať, do pohody. To náročné prišlo až v Afrike. Ale za zmienku možno stoja teplotné rozdiely. Ráno sa vo výške 2 500 m. n. m. guľujete alebo vychytáte snehovú chumelicu v Pyrenejach pri -5 stupňoch, a večer sa kúpete pri mori a oddychujete pod palmami.

Zákerné sú tiež talianske diaľnice. Skončiť tam v zápche nie je nič moc. V Taliansku sa naozaj neoplatí jazdiť diaľnicami, lepšie je využiť okresky. Motorkári si v Taliansku vytvorili svoje vlastné pravidlá, a keď vám karabinier ukáže, aby ste ho predbehli sprava alebo cez dve plné, je vám jasné, že diaľnice potrebné nebudú, presun po okreskách bude dostatočne rýchly.

Simone, tvůj otec byl překvapenej krouťákem Voge. Prohlásil, že jede podobně jako Suzuki V-Strom, na který normálně jezdí. Jak bys sám popsal charakter motoru 525 DSX? Jak si vede s plnou zátěží: ve dvou lidech a bagáží v náročnejch stoupáních nebo při předjíždění?
Každému by som v živote doprial aspoň na istý čas jazdiť na aute s veľmi nízkym výkonom. Tak ako som to mal ja niekoľko rokov v práci. Potom človek zistí, aké to je jazdiť aj na niečom slabšom. Veľa ľudí povie: aaa, to je 500ka - prdítko. No napríklad na tom Grossglockneri to tak vôbec nevyzeralo a väčšinu motorkárov sme nechávali za nami.

Nie preto, že by sme leteli, ale preto, že ak máš silnú motorku, je ti tam úplne nanič, ak na nej nevieš jazdiť. A to isté vidím bežne na horských prechodoch pri drahých silných autách, keď sa za takýmto šoférom na tom slabom autíčku trápite, lebo v zákrute ide 20, ale na tých pár roviniek, kde ho môžete predbehnúť, ide na podlahu, aby náhodou to jeho drahé auto nepredbehlo niečo o objeme dvoch pív.

Podobne je to aj na motorkách, my sme nízki a dokopy vážime ako jeden statný chlap. Preto nepociťujeme nedostatočný výkon, motorka prešla Atlasom, Pyrenejami, Pindosom aj Alpami bez akéhokoľvek zaváhania. Spotreba a váha je pre mňa kľúčová, chápem, ak sa niekto vozí okolo komína, na spotrebu nehľadí, my ak by sme však prešli do vyššej kubatúry, trip by sa nám razom predražil o stovky eur. Plus si neviem predstaviť, ako by som sa s mojou postavou trápil s veľkou nabalenou motorkou v piesku.

A čo sa týka môjho otca, nezabudnem, ako mi, keď bol ešte Hemingway nový, volal, či si môže motorku požičať a vyskúšať. Deň pred tým sme sa bavili o gumách a jasne povedal, že on preferuje cestnú gumu, keďže terén on nejazdí. Motorku si požičal a zrazu volá: ,,Kde sa vypína TSR, zapadol som v blate. 😂" Motorka ho bavila natoľko, že sa vybral aj do toho jeho neobľúbeného terénu.

Juli z Hemingwaye na cestách

Juli

Profese

  • Vzdělání: Vystudovaná herečka
  • Práce: Cestovní ruch

Motorkářský plány

  • Dělá si řidičák
  • Vysněná motorka: černá s růžovými prvky :)

Drby

  • Nemá ráda vstávání ve 4 ráno
  • Její auto Natálka (Renault Thalia) startuje na třetí pokus
  • K životu potřebuje aspoň jednou za rok do Itálie :)

Němec na GS klidně prohlásí, že Voge je super motorka a že byla vyrobená ve stejný fabrice jako ta jeho

Koukají se lidi na Hemingwaye skrz prsty, protože je to čínská motorka? Jak na to reagujete?
Samozrejme, hlavne Slováci, tí sú vždy múdri, ale žiaľ náš národ sa vie vždy transformovať do pozície najmúdrejšieho, pri majstrovstvách sveta v hokeji sme hokejoví tréneri, pri vojne vojnoví analytici, pri pandémii mikrobiológovia a podobne.

V zahraničí je to inak, mentalita je niekde inde. Aj keď sme na ceste stretli napríklad Nemcov, hneď značku poznali a chválili. Keď za vami príde Nemec na GS-e a povie, že tá jeho mašina bola vyrobená tam, kde vaša, a je to super motorka, zisťujete, že vo svete dávno pochopili, že o motorkách z Číny už neplatí čo kedysi.

Potom príde Talian na Afrike a povie: super motorka, u nás bola druhá najpredávanejšia za minulý rok. Ďalší Nemec na V-strome povie: Ja mám doma 300 Rally, najzábavnejšia motorka, akú som kedy mal.

Vtedy si uvedomíte, že hlúpe reči mudrlantov na FB nie sú podstatné. Oni stále sedia len za klávesnicou a vozia sa na zmrzlinu do vedľajšej dediny, zatiaľ čo my na tej „čínskej haraburde“, ako ju dokážu nazvať, brázdime svet a trasu najťažšej rally sveta. A keď stretneme niekoho na Slovensku osobne, a on vidí vlajky prejdených krajín a zistí, že náš ročný nájazd je jeho nájazd tak za 4 roky, neodváži sa mudrovať. 😀

Po návratu z jedný cesty jste měli problém s kabelem ve spínací skříňce. Jaká byla vaše prvotní reakce, když Hemingway zhasl? Otřáslo to vaší důvěrou v motorku, nebo rychlé a efektivní řešení v LMD moto ukázalo sílu servisní sítě Voge?
Stalo sa to po našej prvej ceste do Maroka. Posledné dva dni na ceste sme totálne zmokli. Motorku odstavili a po pár dňoch sa k nej vrátili odstrojiť ju a umyť. Po ceste z umývačky mi preblikla prístrojovka, a chvíľu som si myslel, že som urobil chybu, ktorá je napísaná v manuáli, a striekal vodou tam, kam sa nemá – teda na svetlá a displej. 

Bolo mi jasné, že tam bude nejaký problém s káblikom, tipoval som, že sa niekde dostala voda. Motorku som však nemohol len tak rozobrať a preto musela ísť do servisu. Nakoniec sa naozaj ukázalo, že to bol len povolený kábel zo spínačky.

Priznám sa, motorka bola pár krát na zemi (predávať sa ju nechystáme a všetci to videli aj vo vlogoch 😅). Mohlo sa tam niečo povoliť, to sa môže stať pri hocijakej značke. Dôležité pre mňa bolo, ako sa k tomu postavia v servise a ako dlho bude trvať oprava, či to nebude ako pri čínskych autách, kde sa aj polroka čaká na diel. 

Na moje prekvapenie mi na druhý deň zvonil telefón, že motorka je hotová. Keďže bol problém len v kábli, nebolo potrebné nič objednávať. Čo sa týka dielov, to som si overil po páde v Grécku, niečo bolo skladom v Európe a niečo bolo potrebné objednať z Číny.

Keďže sa situácia v Rusku vyvíja aktuálne ako sa vyvíja, niektoré diely zastavili na hranici, vtedy ale na scénu nastúpil Gorex a oznámili mi, že ak diel nepríde do určitého termínu, odmontujú ho pre mňa z vystavenej, aby som nebol obmedzený čakaním.

To ma naozaj milo prekvapilo, pretože napríklad pri CF mama čakala na cievku zapaľovania mesiac a stále sa vyhovárali na dovoz, popri tom ak by sme ju objednali z aliexpressu, bola by tu do 10 dní. Prístup ma presvedčil, že sme si vybrali správnu značku, kde aj keď je problém, ľudia sa ho snažia riešiť a nie to hodiť na dodávateľa.

No a samozrejme cena bola bezkonkurenčná, spätné zrkadlo, tlmiče, držiak stupačky – 35 eur. Keď sme takúto škodu začali počítať len tak zo zaujímavosti, kamarát napočítal na Honde v podobnej kategórii skoro 300 eur.

Zapadna Sahara.JPG
Hemingway na Západní Sahaře

Jaký servisní zákroky byly potřeba po návratu z africkejch cest? Jak dal Voge zabrat třeba saharskej písek?
Pred odchodom bola motorka na veľkom servise, po africkej ceste bola motorka „vywellnesovaná“ (aj keď piesok v nej nachádzame dodnes 😂). Vymenil sa olej a zadné platničky, ktoré po 32 tis. km už skôr neboli ako boli.

Na piesku sa však veľa používala zadná brzda, myslím si, že pri jazdení po asfalte by boli zadné platničky ešte v norme. A inak sme len vyfúkali vzduchový filter a motorka si žije život, ako keby odjakživa jazdila iba vo svojom prirodzenom prostredí. 

Ernest však ešte pôjde na kompletnú kontrolu k profíkom do Benešova, ale myslím si, že nebude veľmi čo na nej robiť. Maximálne sa všetko skontroluje a môžeme pokračovať v cestách.

Na doporučení Gorexu jste přešli na kvalitnější olej. Tím se snížila jeho spotřeba a navíc prý máte pocit, že motorka šlape ještě líp. Máte nějaký další tipy nebo zkušenosti s údržbou Voge 525 DSX, který byste doporučili podobnejm cestovatelům?
Ono tie tipy prichádzajú postupne s kilometrami. Určite si sledovať pôvodnú reťaz. Našu sme za DID vymenili po 13 tis. km. Rozeta však zostala pôvodná. Pravidelne ju treba čistiť a sprejovať.

Po páde v Grécku som si tiež pri výmene dielov všimol prasknutý gumený silentblok výfuku. Páreurová záležitosť. Neviem, či sa to stalo pri páde, ale všimli sme si, že podložka, ktorá je pri ňom, má trochu vôľu a aj to mohol byť dôvod prasknutia. Nová podložka však už bola hrubšia a vôľa sa odstránila. Neskôr som si všimol, že na novších modeloch je už správna podložka.

Všetky tieto info sa snažíme dávať do našich vlogov, aby sa dostali aj k iným majiteľom Voge. No a samozrejme tieto informácie posúvame aj Gorexu, aby sa v servise vedeli pripraviť, čo ich čaká pri motorkách, ktoré majú ešte nižší nájazd.

Hemingway má obutý pneumatiky Metzeler Tourance a sedí vám. Pro další cesty do Afriky ale uvažujete o gumách Karoo 4 nebo Pirelli Rally – hlavně kvůli jízdě v písku. Jak obtížný je v tomhle ohledu najít balanc mezi výkonem na asfaltu a terénními schopnostmi?
Nikdy som nebol šotolinový a pieskový jazdec, ale kde si to človek najviac vyskúša, ak nie v Afrike. Prvé dni boli ťažké hlavne s nabalenou motorkou? Dôležité je v tom piesku nezastať, ale ísť. Čím rýchlejšie človek ide, tým sa ten piesok zdá jednoduchší.

Potom je ale zase problém z väčšej rýchlosti sa dostať do nižšej. Preto som aj niekoľkokrát skončil natiahnutý v piesku 😅. Keď som motorku odľahčil o Juli a kufre, začala tá správna zábava. Bol som prekvapený, ako v rýchlosti Metzeler zvláda piesok.

Mal som však obavu, že to niekde položím a urobím niečo motorke, čo by niekde v Mauretánii bol trochu problém. Preto som príliš neblbol, ale určite prídem aj do motoškoly Gorexu, aby som si do budúcna mohol s motorkou v teréne dovoliť ešte viac.

Dokupovali jste nějaký přísluško? Anebo vám stačila bohatá výbava ze základu?
Dokupovali sme hrazdu na navigáciu – otázka pár eur. Inak len nejaké držiaky na kamery, predné brašne a tankvak. To je ale bežné si dokúpiť pri cestovaní, toto dealer nijak neovplyvní.

Dali sme tiež prerobiť sedadlo. Čo som ale porovnával, na novších radoch je to sedadlo už mäkšie, stále však má pre nás nie až tak ideálny sklon, čo sme vyriešili prerábkou od Rutana. Pri prudkom brzdení na mňa Juli často padala a práve to vyriešilo prerobené sedadlo.

Simon a Juli z Hemingwaye na cestách v cíli Dakaru

TOP roadtripy

🏆 Slovenskej rekord: Do Maroka a zpět

  • Start: 13. května 2024
  • 15 zemí za 15 nocí: Slovensko → Rakousko → Mnichov → Vaduz → Švýcarsko → Carcassonne → Andorra → Zaragoza → Badajoz → Bragança → Gibraltar → Casablanca → Chefchaouen → Almería → Barcelona → St. Tropez → Monako → Brescia → Lublaň → Balaton → Slovensko
  • Celková vzdálenost: 8 282 km

🏍️ Na nejzápadnější bod Afriky aneb po stopách Rally Dakar

  • Přeprava: Ernest přepravenej českou firmou do Malagy
  • Start: Pokračování z Casablanky (mešita Hasana II.)
  • Trasa: Malaga → Maroko → Západní Sahara → Mauritánie → Senegal → Lisabon → Malaga
  • Celková vzdálenost: 9 604 km
  • Palivo: 443 litrů benálu, průměrná spotřeba 4,6 l
  • Simonův splněný sen: Jet po trase legendárního Dakaru
  • Výkon: Pouštní bouře zastavovaly BMW a KTM, Voge jela bez problémů

💑 Rande u Jónskýho moře

  • Situace: Juli odletěla služebně do Řecka
  • Řešení: Simon za ní jel sám napříč Balkánem na Hemingwayovi
  • Setkání: Rande u Jónského moře
  • Společnej návrat: Juli nechala kufr kolegyním a vracela se se Simonem jinou balkánskou cestou

Našim cílem je ujet 100 000 kilometrů před vypršením záruky

Na výstavě Motocykel 2025 jste si prohlídli novej model Voge 625 DSX. Který vylepšení oproti pětistovce považujete za nejpřínosnější pro váš styl cestování?
Určite lepšie sériové sedadlo. Zaujímavý môže byť aj iný rozmer kolies. Na čínskych verziách 525 sa mi celkom páčil padací rám, ktorý bol iný ako na európskych verziách. Nakoniec prišiel spolu so 625.

Nový infotainment dáva viac údajov. Nemusím napríklad počítať celkovú spotrebu za celú históriu motorky. Ale potom by som sa zase nudil na ceste a ja sa rád hrám s číslami 😂.

Dojde v dohledný době k upgradu Hemingwaye na šestikilo? :)
Naším cieľom je urobiť 100 tis. km, kým padne 4ročná záruka. Ak by sa to podarilo čo i len na jeden deň, potom motorku doveziem do Gorexu a vymeníme za 625 prípadne 800 rally 😂.

Hemingwaya si potom môžete vystaviť. Veď ktorá značka na svete si môže povedať: Naše motorky zvládnu 100 tis. a sú stále v záruke?

Hemingway na Gibraltaru
Hemingway na Gibraltaru

Juli, ty si už taky děláš řidičák na mašinu a prý uvažuješ o vlastním stroji. Který motorky máš v hledáčku? Jaký parametry musí splňovat tvůj vysněnej stroj?
Mne sa páči taká motorka, čo má nad zadným kolesom také dlhé tam 😅 (páčia sa jej motorky typu scrambler a chopper, pozn. Simon). Ideálne keby je čierna s nejakými ružovými prvkami (ako inak, najdôležitejšia je pre ženu farba, ostatné nepodstatné 😂 pozn. Simon). A z ktorej dočiahnem na zem. To sú zatiaľ moje parametre toho, čo by som si tak predstavovala.

Jak Juliina motorka promluví do vašich společnejch cest? Pojedete každej na svym stroji nebo zůstanete u tandemu?
Na začiatok vymení Juli auto za motorku na cestu do práce, začneme výletmi okolo komína a po Slovensku. Na ceste v zahraničí budeme jazdiť spoločne na Hemingwayovi. A keď už budú skúsenosti, určite sa vyberieme aj na trip každý na svojej motorke.

Co ponorka? Proběhla? Jak z ní ven? A hlavně: jak jí předcházet?
My sme radi, že môžeme byť spolu. Bežne sa doma kvôli práci obchádzame, alebo sa vidíme len neskoro večer a to si rovno ideme ľahnúť. Takže tá ponorka nejak neprichádza. Jeden druhého dopĺňame a vtedy sa dá zvládnuť všetko. 

Pred odchodom si vždy povieme: Ideme si to užiť, bez hádok. Keď niečo nebude vyhovovať, povie sa to na rovinu. Je to predsa len ťažká cesta plná nástrah a riešenie blbostí ako: prečo si nepovysával byt, nechávame doma 😅. 

Na ceste má každý svoju úlohu. Či už na ceste alebo pri príchode na ubytovanie, každý vie, čo má robiť, a už máme svoj systém a všetko funguje.

Jakej je teď váš úplně největší motorkářskej sen?
Sadnúť na motorku a prejsť celý svet. Vieme ale, že to nie je len tak. Najdôležitejšie sú financie a politická situácia daných krajín.

Vyradili sme z nášho života zbytočné zábavky ako bary, kiná, kaviarne, predražené reštaurácie a radšej odkladáme, aby sme mohli vyraziť na cesty.

Určite chceme navštíviť čo najviac krajín Afriky a vidieť to africké naj, je to naša srdcovka. A keď sa to podarí a príde možnosť, potom prídu na rad krajiny s príponou -istan, aby sme si overili, či tá naša krajina môže naozaj nosiť hrdé meno Slovakistan 😂.

Fotoochutnávka z Hemingwayových cest